Rabu, 27 Agustus 2014

Saida mak komputador?


Hori uluk kedas, prosesamentu dadus ema halo ona. Ema komesa deskobre ona ekipamentu mekániku no eletróniku atu hodi ajuda ema atu sura no halo prosesamentu dadus atu hetan resultadu lalais liu. Komputador hotuhotu ne'ebe mak ita kaer no haree agora mak hanesan evolusaun ida ne'ebe mak naruk tebes husi deskobrimentu ekipamentu mekániku no eletróniku husi ema sira uluk ninian.

Komputador agora dadaun iha kapasidade ne'ebe mak la'os deit atu sura hanesan matemátika baibain, maibe bele uja atu hodi halo tan servicu seluk ne'ebe kompleksu liu tan.

Istoria komputador tuir períodu ninian :
- Mákina sura tradisional no kalkulador mekánika.
- Komputador jerasaun dahuluk
- Komputador jerasaun daruak
- Komputador jerasaun datoluk
- Komputador jerasaun dahaat
- Komputador jerasaun dalimak

1. Jerasaun komputador dahuluk (1946-1959).

Ho akontesimentu funu mundiál daruak, nasaun sira ne'ebe mak involve iha funu ida ne'e esforsu an atu dezenvolve potensia ne'ebe mak komputador iha. 
Ho ida ne'e aumenta orsamentu para atu dezenvolve komputador no atu aselera progresu komputador nian.

(1) Colassus
(2) Mark I
(3) ENIAC
(4) EDVAC
(5) UNIVAC I

Karaterístika komputador jerasaun dahuluk nian mak hanesan tuir mai ne'e :
  • Uja tubu vákuu/Vacuum tube (komputador iha tempu ne'eba ho tamaño bo'ot deit)
  • Uja cilindro magnétiko/magnetic cylinder atu salva ka rai dadus.
  • Instrusaun operasaun halo ho espesífiku atu halo servisu ruma.
  • Komputador ida-idak iha kódigu biner ne'ebe mak la hanesan ne'ebe mak ita bolu dehan "lian mákina" (machine language). Ho ida ne'e susar oituan atu halo programa iha komputador no limite nia velosidade.

2. Jerasaun komputador daruak (1959­ – 1964)

Stretch no LARC.

Mákina dahuluk ne'ebe mak utiliza teknolojia foun ida ne'e mak hanesan
supercomputador. IBM halo supercomputador dahuluk ho naran Stretch, no Sprery­ Rand halo komputador ho naran LARC. Komputador sira ne'e dezenvolve atu uja ba iha laboratóriu enerjia atômica nian, bele manipula dadus barak, kapasidade ida ne'ebe mak investigador atômica sira precisa tebes. Mákina ida ne'e karu no kompleksu tebes ba necesidade komputasaun negósiu ninian.
Iha deit komputador LARC rua mak monta no uja: ida iha Lawrence Radiation Labs iha Livermore, California, no ida seluk iha US Navy Research and Development Center iha Washington D.C. Komputador jerasaun daruak troka "lian mákina" (machine language) ba iha "lian montajem" (assembly language). "Lian montajem" (assembly language) mak hanesan lian ida ne'ebe mak uja abreviatura hodi troka kódigu biner.

Iha inicio tinan 1960, komesa mosu komputador jerasaun daruk ne'ebe mak susesu iha área negósiu nian, iha universidade no mós iha governu. Komputador jerasaun daruka ne'e totalmente uja tranzistór. Komputador ida ne'e mós uja komponente sira ne'ebe bele halo asosiadu ho komputador sira agora nian: impresora, salva ka rai iha disko, memoria, sistema operasaun no mós programa.


Karaterístika komputador iha jerasaun daruak :
  • Tamaño ki'ik tamba uja tranzistór.
  • Dezenvolvimentu iha memoria núkleu magnétiku nian hodi ajuda dezenvolvimentu komputador jerasaun daruak ho tamaño ki'ik, lalais, bele ekonomiza enerjia duké jerasaun dahuluk.
  • Troka husi lian mákina (machine language) ba iha lian montajem (assembly language).
  • Mosu lian programasaun COBOL no FORTRAN.
     
3. Komputador jerasaun datoluk (1964­ – 1970).

Maski tranzistór iha buat barak ne'ebe mak diak liu
tubu vákuu/Vacuum tube, maibe tranzistór hamosu manas maka'as tebes, iha potensia bele estraga parte internal komputador ninian. Fatuk quartzo (quartz rock) mak sei halakon problema ida ne'e. Jack Kilby, enjeñeiru ida husi instrumentu Texas ninian, dezenvolve sirkuito integradu (IC : integrated circuit) iha tinan 1958. Sirkuito integradu (IC) halo kombinasaun entre komponente eletróniku iha disku silício (silicon disc) ki'ik ne'ebe mak halo husi raihenek quartzo (quartz sands).


Depois husi ida ne'e, matenek nain sira konsege hatama komponente barak ba iha úniku chip ida ne'ebe mak ita bolu dehan semikonduktor. Resultadu, komputador ho tamaño ki'ik tan deit tamba komponente hothotu hatama iha chip  ida deit. Progresu seluk husi komputador jerasaun datoluk mak uza sistema operasaun (operating system) ne'ebe mak permiti mákina hala'o programa oioin ne'ebe mak lahanesan dala ida deit ho programa principal ida ne'ebe mak halo monitorizasaun no koordena ho memoria komputador ninian.

Karaterístika komputador iha jerasaun datoluk nian: 
  • Uza sirkuito integradu (IC : integrated circuit).
  • Tamaño komputador ki'ik.
  • Uza sistema operasional.

4. Jerasaun komputador dahaat (1979 - agora).

Depois halo tiha sirkuito integradu (IC : integrated circuit), objetivu dezenvolvimentu sai klaru liu tan, mak hanesan: halo ki'ik liu tan sirkuito no komponenti elétriku. Large Scale Integration (LSI), bele karega atus ba atus komponenti eletróniku iha chip ida nia laran. Iha tinan 1980, Very Large Scale Integration (VLSI), karega rihun ba rihun komponente iha chip úniku ida mesak. Ultra­Large Scale Integration (ULSI) aumenta númeru ne'e to'o millaun iha chip ida nia laran. Ho kapasidade aumenta komponenti barak iha chip  ida nia laran atu sai chip ida ne'ebe mak ki'ik liu tan, bele haki’ik tan presu no tamaño komputador nian. Ho ida ne'e bele aumenta poder servisu, eficiensia no confiabilidade.

Chip Intel 4004 ne'ebe mak nia produsaun iha tinan 1971, lori progresu ba iha sirkuito integradu (IC : integrated circuit) ne'ebe mak tau komponenti hotu husi komputador nian (
unidade central processamento nian (Central Processing Unit), memoria, dan kontrolador input/output) iha chip ida ne'ebe mak ki'ik tebes.

Antes ne'e, IC ema produz para atu halo servisu espesífiku liu. Maibe agora, bele produz mikroprosesor ida no halo programasaun para atu bele fo satisfeitu ba buat hotu ne'ebe mak ita hakarak. La kleur deit, ekipamentu uma-kain nian mak hanesan microwave oven, televisaun, no kareta ho electronic fuel injection halo ho mikroprosesor.

Ho dezenvolvimentu komputador hanesan ne'e, fo opurtunidade ba ema baibain mós atu bele uza komputador. Komputador laos deit ona atu uza iha kompaña bo'ot sira ka servisu fatin deit. Iha tinan 1970 nia klaran, montador komputador oferese komputador ba iha públiku. Komputador sira ne'e mak ita bolu dehan minikomputer, sira fa'an ho pakote software ne'ebe mak fasil ba ema ne'ebe mak foun ba uza komputador. Software  ne'ebe mak koñesidu iha tempo ne'eba mak programa word processing no spreadsheet. Iha inicio tinan 1980,
jogo vídeo (Video game) mak hanesan Atari 2600, dada konsumidores sira nian atensaun ba iha komputador ne'ebe mak avansadu no bele halo programa.

Iha tinan 1981, IBM introdús maneira utiliza Personal Computer (PC) iha uma, servicu fatin no eskola. Númeru PC ne'ebe mak uza aumenta husi unidade millaun 2 iha tinan 1981 sae to'o unidade millaun 5.5 iha tinan 1982. Depois tinan sanulu, millaun 65 PC mak ema uza ona. Komputador kontinua ho nia evolusaun atu sai hanesan komputador ne'ebe mak ho tamaño ki'ik liu, husi komputador ida ne'ebe mak tau iha meja leten (desktop komputer) sai komputador ida ne'ebe mak bele tau iha pasta laran (laptop), iha mós komputador ne'ebe mak ita bele kaer ho liman (palmtop).

IBM kompete ho Apple Macintosh iha merkadu komputador nian. Apple Macintosh sai koñesidu tamba halo promosaun sistema gráfiku iha nia komputador, maibe nia kompetitor seluk sei uza komputador ho base texto. Apple Macintosh mós mak halo promosaun oinsa atu uza "laho"(mouse).

Karaterístika komputador iha jerasaun dahaat nian:
  • Uza LSI, VLSI, ULSI.
  • Uza mikroprosesor. 
 Hakerek
Husi Escola Tecnica Informatica ETI...........!!!



Funsaun Butaun iha Keyboard Komputador


Espesialmente atu loke aplikasaun ka programa ruma iha windows, sempre liu husi instrusaun neebe iha kedas ona aplikasaun nee rasik. Katak kada aplikasaun, iha ninia ordem no mensajen ba operasaun nian ketak-ketak. Jeralmente, iha mos instrusaun espesial ba Funsaun Butaun iha Keyboard Komputador nian, hodi fasilita utilizador ou programador hodi opera ka loke aplikasaun sira refere ho lais no mamar.

Ita neebe laos programador mos bele utiliza funsaun hirak nee ba halao knaar, espera katak funsaun nee mos ajuda halais ita nia knaar ho mamar. Turi mak intrusaun oinsa atu utiliza funsaun hirak nee.

Fungsoins F
F1    : Loke funsaun ajuda iha Ms.Word
F2    : Rename objetu neebe hili
F3    : Loke ordem AutoText
F4    : Repete ordem dahuluk nian
F5    : Loke ordem Find and Replace no Refresh
F6    : Loke ordem Other Pane
F7    : Revista eru iha testu no hakerek sala
F8    : Eskolla testu ka objetu
F9    : Hamoos Field (Mail Merge)
F10  : Ativa Menu
F11  : Hatama field próxima (Mail Merge)
F12  : Ativa dialog Save As

Funsaun Control
Ctrl + A     : Select All
Ctrl + B     : Bold
Ctrl + C      : Copy
Ctrl + D     : Font
Ctrl + E     : Center Alignment
Ctrl + F     : Find
Ctrl + G     : Go To
Ctrl + H     : Replace
Ctrl + I      : Italic
Ctrl + J      : Justify Alignment
Ctrl + K     : Insert Hyperlink
Ctrl + L     : Left Alignment
Ctrl + M    : Hanging Indent
Ctrl + N     : New
Ctrl + O     : Open
Ctrl + P     : Print
Ctrl + Q     : Normal Style
Ctrl + R     : Right Alignment
Ctrl + S     : Save / Save As
Ctrl + T     : Left Indent
Ctrl + U     : Underline
Ctrl + V     : Paste
Ctrl + W    : Close
Ctrl + X     : Cut
Ctrl + Y     : Redo
Ctrl + Z     : Undo
Ctrl + 1     : Single Spacing
Ctrl + 2     : Double Spacing
Ctrl + 5     : 1,5 lines

Funsaun Seluk
Alt                     : Hanehan hodi utiliza menu-bar
Esc                       : Kansela ordem ka dialog
Enter                    : Eskolla no termina parágrafu ida
Tab                       : Muda testu iha ruler horizontal nian
Windows              : Ativa Start Menu
Shortcut              : Ativa shortcut iha pozisaun kursor
Delete                  : Apaga karakter 1 ba parte liman-loos
Backspace          : Apaga karakter 1 ba parte liman-karuk no back
Insert                   : Hatama karakter iha pozisaun kursor
Home                   : Muda pozisaun kursor ba liña primeiru
End                      : Muda pozisaun kursor ba liña ikus
Page Up              : Muda ka lulun ekra ba leten
Page Down         : Muda ka lulun ekra ba kraik
Up                        : Muda kursor liña ida ba leten
Down                   : Muda kursor liña ida ba leten
Left                      : Muda kursor karakter ida ba karuk
Right                    : Muda kursor karakter ida ba loos
Num Lock On    : Ativu butaun numeru matematika
Num Lock Off    : Ativu funsaun butaun navigation
SHIFT                  : Prevene autoplay CD-ROM

Funsaun Ctrl, Shift & Alt
Ctrl + Esc                          : Start Menu
Ctrl + F4                                 : Taka aplikasaun neebe loke
Ctrl + Right Arrow                 : Muda kursor ba palavra primeiru próxima nian
Ctrl + Left Arrow                   : Muda kursor ba palavra primeiru anterior nian
Ctrl + Down Arrow                : Muda kursor ba paragrafu primeiru próxima nian
Ctrl + Up Arrow                     : Muda kursor ba paragrafu primeiru anterior nian
CTRL + drag                          : Duplika item neebe hili
CTRL + SHIFT + drag           : Duplika item neebe hili no tau marka
CTRL + SHIFT + Arrow         : Kobre (bloc) testu
Shift + Tab                            : Book-an ba kotuk liu-husi selesaun
Shift + Delete                   : Apaga item ho permanenti ou sein Recycle Bin
SHIFT + Arrow                      : Kobre (bloc) karakter
Shift + F10                       : Mause liman-loos
Alt + F4                                  : Taka aplikasaun
Alt + Enter                             : Hamosu property husi objetu neebe hili
Alt + Spacebar                      : Loke menu shortcut ba windows ativa
Alt + Tab                                 : Switch entre item neebe loke
Alt + Esc                                 : Cycle liu-husi item neebe loke

Funsaun Logo Windows
Logo Windows + D                         : Ha-mosu desktop
Logo Windows + E                        : Loke My Computer
Logo Windows + F                         : Buka file ou folder
Logo Windows + L                        : Log-off Windows
Logo Windows + M                        : Minimiza aplikasaun hotu-hotu
Logo Windows + SHIFT + M         : Maksimiza aplikasaun hotu-hotu
Logo Windows + BREAK               : Loke System Properties
Logo Windows + Ctrl + F              : Buka computer
Logo Windows + F1                       : Hamosu Windows Help
Logo Windows + R                         : Hamosu dialog Run
Logo Windows + U                         : Loke Utility Manager



Hakerek Husi Nelson Amaral